Zaraďovanie hmyzu do zbierky je pre začínajúceho entomológa väčšinou orieškom. Pokúsim sa poradiť.
Začnem tým, koľko hmyzu v škatuli mám. Respektíve v škatuliach mám. Lebo pokiaľ začínam a mám jednu škatuľu, tak tam si ich uložím len tak, ako mám miesto. Väčšie kusy od kraja a okolo menšie. Začínajúci entomológ tam má navyše „zmes“ všetkého možného: chrobáky, motýle, osy, bzdochy atď…
Keď už sa začne zbierka rozrastať do viacerých škatúľ, je dobré si hmyz začať ukladať podľa systematiky jednotlivých taxónov. A začať od vyšších taxonomických úrovní napríklad od radu.
Malé odbočenie k tomu čo je to systematika druhov.
Nebudem sa tu rozpisovať čo to je, spomeniem len, že prvý kto sa pokúsil zaviesť tzv. binomickú nomenklatúru bol švédsky prírodovedec Carl von Linné (1707-1778). Od prvej polovice 18. storočia sa postupne budoval systém živej prírody a do dnešných čias sa neustále mení. Dosť podstatne do systému zasiahla molekulárna biológia. Preto aj systém, ktorý si zvolíte na začiatku svojej práce, nie je konečný a nemenný. A bude len na vás, či si to po rokoch prebudujete podľa najnovších poznatkov, alebo to necháte podľa „starého“ systému.
Ale späť k zbierke. Takže pre začiatok si dajte do jednej škatule motýle, do druhej chrobáky atď..
Po čase sa začnete špecializovať na konkrétny rad. Väčšinou sa zbierajú výlučne chrobáky, alebo motýle a až oveľa neskôr si amatérsky entomológovia priberú niečo ďalšie, ako napríklad polokrídlovce (Hymenoptera), rovnokrídlovce (Orthoptera), vážky(Odonata)…
Na začiatku si chrobákmi alebo motýľmi plním škatule bez nejakej systematiky. Za prvé, veľa vecí nie je určených, za ďalšie nemám toho toľko, aby som si vyhradil škatuľu na nižšie taxóny. Keď ich už mám viac ako napríklad 3, 4, 5 škatúľ, môžem motýle rozdeliť na denné a nočné. Chrobáky nemajú takéto jednoduché rozčlenenie a na to, aby som ich mohol začať plniť po čeľadiach potrebujem oveľa viac škatúľ. Ale dá sa to urobiť aj jednoducho tak, že najpočetnejšie čeľade dávam vždy do jednej škatule. Sem patria napríklad Staphilinidae, Curculionidae, Chrysomelidae a ostatné dávam stále do jednej spoločnej škatule. Pretože vzhľadom na početnosť tých prvých čeľadí sa aj najskôr zaplnia škatule práve týmito chrobákmi.
Keď mi zbierka rastie ďalej, pridávam škatule pre ďalšie a ďalšie čeľade. To isté platí pre motýle.
Nakoniec zistím, že nie som schopný obsiahnuť celé spektrum a začnem sa špecializovať. Vyberiem si jednu čeľaď a tú zbieram tak isto najprv bez ladu a skladu do škatúľ. Neskôr keď už mám z tej čeľade niekoľko škatúľ. Posuniem ukladanie na nižšiu úroveň v systematike.
Uvediem ako príklad čeľaď Carabidae:
Najprv dávam do škatúľ bystrušky bez ladu a skladu, to znamená veľké, malé…
Potom postupne škatule rozdelím. Veľkých carabov (rod Carabus, Cychrus, Calosoma) dávam do jednej, a ostatné „malé“ caraby do ďalších. Postupne, keď sa naučím rozoznávať jednotlivé podčeľade, tribusy a rody, poprípade mi ich nejaký skúsenejší entomológ určí, čo veľmi pomôže, rozdelím škatule na ešte podrobnejšie členenie podľa systematiky. Členenie podľa systematiky je asi najvhodnejšie. Sú zbierky, kde sa tým zberateľ netrápi a plní škatule do radu. Ale ukladanie podľa systematiky pomáha aj pri neskoršom určení nových druhov. Lebo príbuzné druhy z jedného rodu majú veľa spoločných znakov a takto sa skôr „dostanú do oka“.
Vrcholom zbierky je, keď na jednu škatuľu pripadá jeden,dva, maximálne tri druhy vo veľkých sériách z veľa lokalít. Ale to už hovoríme o faunistickom výskume, čomu sa venuje veľmi málo amatérov a je to skôr záležitosť inštitúcií.
Keď je už škatúľ veľa, treba sa v nich aj orientovať. Veľmi dobre pomáha systém plastových samolepiacich vreciek, ktoré sa lepia na škatule. Na štítky sa vyznačí, čo je v škatuli. Či už čeľaď, alebo nižšie taxóny.
Ešte môže začiatočníka trápiť, kde zoberie systematické členenie. Okrem príslušnej odbornej literatúry sa v súčasnosti na internete nachádza veľa databáz so systematikou. Podľa mňa jedna z najrozsiahlejších je česká databáza biolib.cz. Na tejto databáze pracuje množstvo vedeckých pracovníkov a neustále sa dopĺňa a rozrastá. A zahŕňa všetky živé organizmy.
Na budúce si môžeme povedať niečo o tom, ako si viesť entomologický denník, čo si doň zapisovať, ako si spraviť databázu úlovkov a podobne.