Preparovanie čerstvého hmyzu je hlavne doména mladých a začínajúcich entomológov. No časom sa zdokonalíte a už nebude toľko času, počas „loveckej“ sezóny a hmyz sa začne hromadiť. Väčšina starších a skúsených entomológov preparuje vysušený hmyz. Teda nepreparuje ho suchý, ale po usmrtení ho nechajú uschnúť a potom sa k nemu vrátia v zime a vtedy sa dostávajú k slovu „rozvlhčovacie“ metódy.
Ale skôr, ako sa uloží bokom, treba ho pripraviť na usušenie a uskladnenie.
Sušenie hmyzu
Nie každý hmyz obsahuje rovnaké množstvo vody, tukov, alebo bol rôzne usmrtený a tu je rôzny postup jeho usušenia a uskladnenia.
- Hmyz usmrtený voľne v smrtičke (typu chrobák). Tu je možné ukladať niekoľkými spôsobmi. Malé chrobáky z jednej lokality môžeme uložiť do malých skúmaviek na dno dáme chrobáky a skúmavku zaštopľujeme vatou, alebo inou savou látkou napríklad kusom servítky. Vata veľmi vhodná nie je, ale používajú ju. Ťahajú sa z nej vlákna a môžu spôsobiť pri otváraní odtrhnutie nožičky. Lepšie sú rôzne tampóny a podobne. Skúmavku nezátkujeme, ale necháme voľne vetrať až do úplného uschnutia chrobákov. Načo nesmieme zabudnúť je, na kúsok papierika napísať všetky lokalitné údaje a papierik vsunúť do skúmavky. Po uschnutí môžeme skúmavku zazátkovať. Použiť na takéto uloženie chrobákov sa dajú rôzne mikroskúmavky so závitom a skrutkovacím viečkom, alebo mikroskúmavky typu Eppendorf.
- Hmyz usmrtený v zemnej pasci. Hmyz usmrtený v zemnej pasci obsahuje oveľa väčšie množstvo vody ako voľne ulovený hmyz. A mohol by pri uzavretí do skúmavky splesnúť. Preto ho treba zbaviť prebytočnej vody. Je možné ho predtým aj oprať v jarkovej vode, ale z vody ho povyberáme na savý papier (napríklad servítka, obrúsky papierové a podobne) a necháme z neho vysať prebytočnú vodu. Až potom ho ukladáme ďalej. Väčší, ale aj menší hmyz môžeme uložiť do plastovej Petriho misky. Bývajú rôznych veľkostí. Hmyz do nich uložíme na savú podložku. Vhodné sú tzv. odlíčovacie tampóny. Petriho misky privrieme viečkom a necháme niekoľko dní schnúť. Potom môžeme misky prelepiť lepiacou páskou. Opäť nezabúdame na determinačné údaje.
- Motýle, vážky, sieťokrídlovce. Pokiaľ nepreparujeme čerstvé, ukladáme ich do tzv. „papilotov“ – vrecká na motýle. Samotné vrecká je vhodné ukladať do pevných škatuliek, aby sa nemohli pohybovať. Prázdny priestor vyplníme napr. vatou.
- Väčšie chrobáky. Môžeme ukladať do tzv. kartónu. Je to vlastne štvorec z vlnitej lepenky.. Lepenka je dobrá vlnitá 3 vrstvová s mikro vlnami. Môže sa na to použiť škatuľa z nejakej elektroniky, lebo tam sa často používa práve lepenka s mikro vlnami. Z veľkej čínskej škatule je lepenka nevhodná. Tento typ škatúľ býva vyrobený z mäkkej lepenky a navyše veľké vlny spôsobujú pri zoštiknutí sponkou prehnutie kartónu. Na lepenku priložíme tampón, ktorý si zmenšíme o pár mm oproti lepenke. Na tampón dáme chrobáky, a tie obalíme tzv. „stretch“ fóliou, ktorú pripevníme kancelárskymi sponkami o kartón. Pozor neprištipnúť nohy chrobákom. Necháme uschnúť a uložíme v pevne uzatvárateľnom plastovom boxe. Samozrejme nezabudneme nalepiť lokalitný štítok. Takto môžeme ukladať chrobáky usmrtené aj v smrtičke, aj v zemnej pasci.
Rozvlhčovanie hmyzu
Rozvlhčovanie hmyzu je jednoduché. V prípade uloženia v plastových Petriho miskách, stačí nakvapkať pár kvapiek vody zmiešanej s octom. Octu len pár kvapiek na zabránenie plesnutiu. Niekto používa aj Okenu namiesto vody a octu. V staršej literatúre sa odporúča pár kvapiek Ajatínu, ako dezinfekcia proti pliesni.
Stačí nechať postáť 24 hodín a môžeme preparovať. V zime pre urýchlenie môžeme dať misku na radiátor. V prípade hmyzu v kartóne dáme do väčšej sklenej Petriho misky (priemer 150 až 200 mm) na dno pár vrstiev servítky, alebo iného savého papiera. Na to pokladieme kartóniky s hmyzom a opäť nakvapkáme vodu s octom, alebo Okenu poprípade vodu s Ajatínom. Postup je ďalej rovnaký, ako pri plastovej Petriho miske.
Rozvlhčovanie motýľov je náročnejšie. Tam sa rozvlhčovacie médium nesmie dostať do styku s krídlami, lebo by ich poškodil. A tak papiloty kladieme tak isto do väčšej a vyššej Patriho misky. V staršej literatúre sa odporúčal použiť navlhčený praný piesok, na ktorý sa položila podložka a na tú podložku sa položil papilot. Namiesto piesku sa dá opäť použiť rôzny savý papier. Ako podložku môžeme použiť nesavý ľubovoľný materiál, napríklad korok, polystyrén, penu. Tým, že sa v Petriho miske zvýši vlhkosť prostredia, dôjde k pomalému rozvlhčeniu krídel motýľa a ten sa bude dať vypreparovať. Opäť nezabudnúť na pár kvapiek protipliesňovej tekutiny (ocot, Ajatín).
Postupne si každý vyskúša niekoľko spôsobov ukladania hmyzu a aj jeho rozvlhčovania. Pri otázke, ako rozvlhčovať a ukladať hmyz, každý entomológ môže uviesť trochu iný spôsob, ale v princípe je to tento postup.
Poznámka:
Doplnené 5.11.2024
Informácie ako aj poznanie ide neustále vpred. Najnovšou informáciou, alebo poznatkom o rozvlhčovaní motýľov je rozvlhčovanie pomocou vody s 10 až 20% podielom glycerínu (pomer presnejšie si treba vyskúšať). Problém je v tom, že niektoré hlavne male motýle (špeciálne modráčiky) sú veľmi náchylné nato že vlhkosť sadne aj na krídlo a poškodí ho. Dá sa tomu zabrániť nasledovne:
Nastriekať zmes vody aglycerínu rozprašovačom na servítku a na podložku položiť motýla. Kľudne to môže tam byť aj 20 hodín malý motýl a veľké aj oveľa dlhšie a nič sa im nestane. Zmes zabráni aby vlhkosť sadala potom na krídla.