Hľadanie svätého grálu časť 2. – motýle

Motýle rodu Argema

Africké pralesy zostávajú jedným z posledných veľkých tajomstiev prírody. Ukryté pod hustým závojom zelene sa v ich tienistých kútoch skrývajú nespočetné poklady – medzi nimi aj tie, ktoré majú krídla. Motýle. Nie však hocijaké. Hovoríme o takých, ktoré väčšina ľudí nikdy v živote neuvidí naživo. A predsa sú snom – či už vedcov, ktorí túžia študovať ich spôsob života, alebo zberateľov, ktorí snívajú o tom, že budú mať vo svojej zbierke aspoň jeden dokladový exemplár.

Medzi najvzácnejšie skvosty zbierok nočných motýľov patria bezpochyby zástupcovia rodu Argema. Na svete existuje päť druhov týchto motýľov. Všetky sú charakteristické dlhými ostrôžkami na konci zadných krídel a patria k najväčším ozdobám zbierok. Každý druh tohto rodu je vzácny, no dva z nich patria k najvzácnejším nočným motýľom vôbec.

Jedným z nich je Argema kuhnei, ktorý žije v lesoch Konga a Zambie. Doteraz bolo objavených len niekoľko exemplárov tohto motýľa. Veľmi podobne je na tom Argema besanti z lesov Tanzánie a Kene. Tieto druhy žijú v lesoch v málo prebádaných a nebezpečných častiach Afrického kontinentu. Neustále lokálne konflikty medzi domorodým obyvateľstvom a veľké problémy s cestovaním do týchto oblastí spôsobili, že expedície sem chodia len vzácne A množstvo druhov, nie len motýľov, ktoré v týchto lesoch žijú, ešte len čakajú na svojich objaviteľov. Obidva spomenuté druhy rodu Argema, preto stále patria ku skutočným klenotom a „svätým grálom“ zberateľov nočných motýľov.

Rod Parnassius

Ak chceme hľadať ďalšie „sväté grály“ medzi motýľmi, musíme zablúdiť medzi motýle rodu Parnassius.

Tieto motýle žijú vo vysokých horách v izolovaných populáciách, kde ich výskyt obmedzuje extrémna nadmorská výška a neprístupnosť terénu. Práve táto nedostupnosť robí z mnohých druhov skutočné skvosty motýlích zbierok. Spomeňme napríklad druhy ako Parnassius maharaja, Parnassius augustus, Parnassius tibetanus alebo Parnassius davydovi – všetky patria k najvzácnejším druhom vo svete motýľov.

No aj medzi nimi existuje niečo ako „svätý grál“ – rôzne neobvyklé formy týchto druhov, ktoré sa v populáciách vyskytujú extrémne zriedkavo. Na obrázku je zachytená jedna z takýchto výnimočných foriem druhu Parnassius charltonius, ktorá rozhodne patrí k „svätým grálom“ zberateľov motýľov tohto fascinujúceho rodu.

Charaxes fournierae

Ďalší „svätý gráľ“ zberateľov motýľov je z Afriky – z čeľade Nymphalidae. Začiatkom 20 storočia, bolo zbieranie tropických motýľov obľúbencov zábavou vyššej spoločenskej vrstvy v krajinách ako Anglicko alebo Francúzsko. Známa parížska zberateľka madam Fournier veľmi túžila získať do svojej zbierky samičku veľmi vzácneho druhu babôčky – Charaxes acraeoides. Dovtedy boli známe len samčeky a ešte nikto samičku tohto druhu nikdy nevidel. Požiadala preto francúzskeho entomológa menom Eugène Le Moult, či by jej takého motýľa nepomohol získať. Le Moult napísal svojmu známemu menom Pichot v Afrike a poprosil ho, aby mu poslal samičku tohoto motýľa. Pichotovi sa po čase podarilo získať exemplár, o ktorom bol presvedčený, že ide o hľadanú samičku. S nadšením poslal motýľa Le Moultovi, ktorý však po dôkladnom preskúmaní zistil, že nejde o samičku Charaxes acraeoides, ale o samca úplne neznámeho, nového druhu. Tento omyl viedol k objavu nového druhu, ktorý Le Moult na počesť svojej najlepšej parížskej klientky, madam Fournier, pomenoval Charaxes fournierae. Madam Fournier, francúzska aristokratka a vášnivá zberateľka motýľov, údajne zaplatila obrovskú sumu za tento druh. Presná suma nie je historicky zdokumentovaná, ale hovorí sa, že išlo o najvyššiu cenu, akú kedy niekto zaplatil za jediný exemplár motýľa. Čo k tomu ešte dodať? Ešte aj dnes je samička tohto druhu veľmi vzácna a patrí k „svätým grálom“ zberateľov afrických motýľov.

Ale, aby ste si nemysleli, že sa už takáto náhoda nemôže stať aj dnes, tak celkom nedávno sa dostal k podobne novému nepopísanému nočnému motýľovi z čeľade Saturniidae rodu Gonimbrasia, mladý 18 ročný entomológ zo Slovenska. Od malička choval motýle a jeho vášeň prerástla až k takémuto objavu. Snažil sa zabezpečiť si rôzne druhy vajíčok a choval tropické motýle. Raz sa k nemu dostali vajíčka neznámeho druhu z Afriky. Podarilo sa mu ich odchovať až po dospelého motýľa, čo riadne aj zdokumentoval. A mŕtve jedince poslal do Anglicka špecialistom na popis.

Preto sa môže dnes zdať, že príroda je už dostatočne preskúmaná a nie je čo objavovať. Stále sa nachádzajú nové a nové druhy živočíchov a je to tak aj pri hmyze. Doteraz bolo popísané viac ako milión druhov a ešte stále čakajú státisíce na ich objavenie človekom. A ako je vidieť, je možné takéto objavy robiť aj na Slovensku. Dokonca sa vo svete znovu objavujú aj druhy už objavené, ale považované za vyhynuté. Ale o tom niekedy nabudúce.