Jed a hmyz

Každú jar sa vyrojí v tlači množstvo článkov o jedovatosti hmyzu. Dokonca sa nájdu aj novinové články, ktoré píšu doslova poplašné správy o tom, aký je u nás niektorý hmyz jedovatý a nebezpečný. Týka sa to hlavne skoro-jarných chrobákov z čeľade Meloidae tzv. májok. Novinári informujú o tom, aké môžu byť nebezpečné tieto pomalé chrobáčiky, lezúce skoro na jar v rašiacej tráve. Mnohé preto zaplatia aj svojím životom.

Je to práve preto, že ich haemolymfa (krv) obsahuje jed tzv. kantaridin. Z čitateľov, sa dokážu najviac vyplašiť mladé mamičky, ktoré chytia paniku, že čo ak by ich dieťa zjedlo na záhrade tohto chrobáka. Občas sa stane, že dieťa chrobáka nájde a zahrá sa s ním. Májky majú jeden obranný mechanizmus a to že s kĺbov nôh uvoľnia kvapky tejto haemolimfy. Dieťa si ju poroztiera po rukách a keď si ich pichne do úst, môže dostať tak nanajvýš bruchabôľ. Ale určite nemôže zomrieť, tak ako to opisujú niektorí novinári.

Títo pomalí ahašvéri si zaslúžia našu ochranu, nielen preto,že sú to pomerne vzácne chrobáky, ale sú aj prvou ozdobou našej jarnej prírody. Ich vývoj je veľmi zložitý, oveľa zložitejší, ako u iných druhov chrobákov. A tak, aby vôbec prežili, musia samičky klásť doslova desaťtisíce vajíčok.

Na základe takýchto panických správ som len pre zaujímavosť hľadal na internete informácie, či naozaj existuje hmyz, ktorý by obsahoval v sebe jed dostatočne účinný na usmrtenie človeka. Dopracoval som sa k zaujímavým informáciám.

Našiel som niekoľko prác a článkov, ktoré pojednávali o šípovom jede afrických lovcov žijúcich na severe púšte Kalahari. Mnohým je známy šípový jed amazonských indiánov. Indiáni si ho však pripravujú z malých žabiek Pralesničiek rodu Dendrobates.

Na rozdiel od amazonských indiánov, lovci z kmeňa Sun si šípový jed pripravujú z chrobákov z čeľade Chrysomelidae – Mandelinkovité. Presnejšie z lariev mandeliniek rodu Diamphidia.

Vývoj týchto chrobákov je tiež zaujímavý a čo je ešte zaujímavejšie, majú aj svojho nepriateľa v podobe bystruškovitého chrobáka z rodu Lebistina.

Vývoj týchto mandeliniek prebieha na kríkoch Commiphora – Myrhovník. Ker, z ktorého niektoré druhy, sa pestujú na získavanie vonnej živice – myrhy. A práve požieraním listov myrhovníka získava larva svoju jedovatosť.

Ešte koncentrovanejší jed majú v sebe práve ich úhlavní nepriatelia, bystrušky z rodu Lebistina. Zaujímavý je aj spôsob, ako sa k tomu ich larvy dopracujú.

Životný cyklus mandelinky je nasledovný:

Samička mandelinky sa živí listami hostiteľskej rastliny. A tak získava svoju jedovatosť. Po spárení nakladie vajíčka na konáre hostiteľskej rastliny. Kladie približne 15 podlhovastých vajíčok v zhluku vedľa seba. Potom ich pokryje zeleným trusom a zadnými nohami ho rovnomerne uhladí. Po uschnutí má trus tmavohnedú farbu a splýva s kôrou konárov.

Po vyliahnutí larvy prejdú tromi instarmi, pri každom prechode do vyššieho instaru sa zakaždým zvliekajú. Živia sa opäť hostiteľskou rastlinou a tak zvyšujú svoju jedovatosť. Larvy sa pokrývajú svojím trusom.

A v poslednom štádiu prichádza na scénu už náš spomínaný malý carabus rodu Lebistina . Samička tohto caraba prilepí na larvu jedno svoje vajíčko. Larva mandelinky po dosiahnutí posledného instaru sa v okolí kríku zavŕta do zeme 0,5 až 1m hlboko do piesočnej pôdy a vytvorí si okolo seba kokón z piesku a sekrétov z análnej oblasti. No larva s nalepeným vajíčkom má svoj život zrátaný.

Larva nášho malého caraba sa pustí do larvy mandelinky. Najprv sa živí krvou a mäkkými časťami. Nakoniec larvu zabije a zožerie celú.

A ako je to s jedom na šípy pre lovcov kmeňa Sun?

Prácu na túto tému podrobne spracovala Caroline S. Chaboo z University of Kansas Biodiversity Institute, zo Spojených štátov.

Okrem iného zistila, že jedová látka sa líši podľa kmeňa, ale že okrem rastlinných jedov používajú aj chrobáky. A to hlavne niektoré druhy rodu Diamphidia, Lebistina, ale aj Polyclada a Blepharida.

Lovci vykopú kokóny spod kríka. Tým že sa všetky larvy nekuklia v kokóne ihneď po zahrabaní, ale sa kuklia priebežne aj počas 2 rokov, dokážu lovci nájsť kokóny s larvami celoročne. Na prípravu nepoužívajú kokón, ale ho rozlomia a použijú larvu. Larvu hnetú medzi prstami a trú ju o paličku a nakoniec ju v starej kolennej kosti zo žirafy zmiešajú s ďalšími prísadami ako je rozžutá kôra určitého druhu hrachu.

Kompletnú prácu Caroline S. Chaboo je možné pozrieť na stránkach ZooKeys, kde jej práca vyšla: https://zookeys.pensoft.net/articles.php?id=5957

A čo ostatné rady hmyzu? Ako je to u nich s jedovatosťou?

V každom rade sa nájde hmyz, ktorý je jedovatý. Jedovatosť, sa ale ťažko posudzuje, alebo meria. Človek, ktorý je alergický môže umrieť aj po bodnutí jedinou včelou. Najviac jedovatých druhov hmyzu je práve v rade Hymenoptera, kam patria aj včely.

Aby vedci zistili, respektíve porovnali toxickosť jedov, zaviedli index LD ₅₀.

Napríklad pre mravca Pogonomyrmex maricopa je hodnota LD ₅₀ rovná 0,12 mg / kg intravenózne podaná myši, čo zodpovedá 12 bodnutiam, ktoré zabijú 2 kg potkana. Mravce rodu Pogonomyrmex sp. , ktoré uštipnú človeka, vyvolajú intenzívnu bolesť trvajúcu až 4 hodiny.

Ale tieto indexy LD ₅₀ neukazujú jedovatosť pre človeka. Pretože pre iné živočíchy, ako myši boli tieto hodnoty rozdielne. Napríklad jašterica Phrynosoma cornutum, ktorá tieto mravce loví mala hodnotu LD₅₀ až 162 mg / kg.

Preto jedovatosť pre človeka je rozdielna aj z pohľadu jeho samotného. Zaradiť hmyz medzi jedovatý je subjektívne a preto sa do zoznamu jedovatého hmyzu dostanú napríklad aj motýle, respektíve ich húsenice. Len tak v krátkosti z jednej ankety, čo považujú ľudia za jedovaté:

• mravce ( Pogonomyrmex ; Hymenoptera: Formicidae)
• včely (Hymenoptera: Apidae)
• sršne ( Vespula, Dolichovespula ; Hymenoptera: Vespidae)
• zamatové mravce (Hymenoptera: Mutillidae)
• húsenice nočnej mory ( Megalopyge operularis)
• húsenice motýľa ( Acharia stimulea ; Lepidoptera: Limacodidae)
• húsenice nočnej mory ( Lonomia sp. a Automeris io, Lepidoptera: Saturniidae)
• ploštice zákernice ( Rasahus sp .; Hemiptera: Reduviidae)

Pohľad človeka na jedovatosť je teda individuálna a závisí aj od jeho osobnej skúsenosti.