Zima, mráz a hmyz

Na prežitie si hmyz pripravil hneď niekoľko stratégií. Ako prežiť zimu a nielen zimu, ale doslova kruté mrazy?
Jednou zo zaujímavých stratégií je tzv. „vitrifikácia“. Touto stratégiou prežitia je vybavený chrobák z čeľade Cucujidae – Cucujus clavipes puniceus, žijúci v severnej Amerike na Aljaške, až za polárnym kruhom.

Larvy tohto chrobáka, ktoré prezimovávajú, bývajú v prírode podchladené na -35 až -42°C. Pričom najnižší bod podchladenia bol nameraný až -58°C.

Vedci, ktorí tento jav skúmali, zistili, že larvy nezamrzli ani pri ochladení na -80°C. Premýšľali nad tým či nedochádza k takzvanej vitrifikácii larvy. Teda prechodu do tzv. skleneného stavu. Čo sa im nakoniec pri pokusoch potvrdilo. Zistili, že larva pri teplote nižšej, ako 58°C prechádza do skleneného stavu a môže prežiť aj teploty blízke -150°C.

Vitrifikácia súvisí so znižovaním hladiny vody v tele z 2.0 v lete na 0,4mgmg-1 v zime a zvýšením obsahu glycerolu (4-6moll-1) v závislosti na teplote.

A tak sa vitrifikácia pridala k zoznamu stratégií prežitia hmyzu.

Osobne som si myslel že toto je rekord, ale nakoniec som našiel ešte odolnejší hmyz, s iným druhom stratégie, ktorý dokázal prežiť ešte extrémnejšie teploty.

Na podiv sa však nenájde v chladných oblastiach sveta, ale v srdci Afriky.

Počas laboratórnych testov sa zistilo, že dehydrovaná larva muchy Polypedilum vanderplanki prežije ponorenie do tekutého hélia (-270°C).

Zdá sa že tento jav súvisí s toleranciou na extrémne vysušenie.

Zistilo sa, že dehydrované larvy africkej muchy Polypedilum vanderplanki boli schopné vydržať vystavenie pôsobeniu tekutého hélia (-270 ° C) až 5 minút so 100% mierou prežitia.

Polypedilum vanderplanki obýva plytké nádrže, ktoré sú vystavené opakovanému vysychaniu, a preto si Polypedilum vanderplanki vyvinula schopnosť tolerovať ťažké vysychanie v anhydrobiotickom stave. Je pravdepodobné, že vďaka tomuto javu, je hmyz schopný prežiť extrémne teploty.

Čiže anhydrobiotický stav, je ďalšou z možných stratégií prežitia hmyzu.